Mužský ľudový odev

Chlapi sa obliekali vo všedný deň i cez sviatok tak, že v robotný deň nosili starý, obšúchaný či zaplátaný odev, kým vo sviatok a v nedeľu si obliekali nové, sviatočné šaty.

Vlasy nosili dlhé, rovné, ktoré siahali až po plecia. Často sa im leskli, lebo si ich mastili bravčovou masťou. Na hlave nosili veľký čierny klobúk - "širák",zhotovený z čierneho súkna. Vzadu, až po plecia z neho viseli čierne stuhy.

"Košela"bola z bieleho plátna s hladkým strihom a zapravovala sa do "gací". Vyšívanie malaokolo krkua na konci rukávov. Výšivka bola jednoduchá a iba červenej farby. Vpredu pod krkom sa nachádzal "rásporek", aby sa dala prevliecť cez hlavu. Zaväzoval sa "šnórečkou", ušúľanou z červených nití alebo zhotovenou z plátna. Nite vyhotovovali z ovčej vlny a farbili ich.
"Košela" sa na prsiach zapínala aj sponou. Výšivka mohla byť aj okolo "rásporka".

"Spotki"boli z domáceho konopného plátna. Boli mierne široké. Strih bol jednoduchý a jednoducho sa i zošívali. Na konci sa vystrapkali a aby sa plátno ďalej nepáralo vyšili sa dierkami.
Nohavice sa volali "gace". Šili sa z bieleho súkna. Boli úzke, sledovali tvar nohy, takže boli takmer obtiahnuté a priliehali k telu. Na prednej časti vpravo, kde malo byť vrecko, boli vyšité tiež červenou niťou. Ani jedno vrecko sa však na nohaviciach nenachádzalo. Na mieste výšivky spravili "rásporek", aby si ich chlap mohol navliecť. Nakoniec sa opásali "remencami" alebo "remenom", aby nespadli. Výšivka bývala aj na oboch stranách.

"Remen"bol široký, z hrubej dvojmo zloženej kože. Siahal od bederných kĺbov skoro až do pol pŕs. Vpredu ho zopínali štyrmi prackami zo žltej medi s výrezmi. Okrem toho, že držal nohavice, plnil aj funkciu peňaženky. Kedysi "remen" zdobili aj retiazkami, na ktorých viseli mince.
Okrem "gací" nosili aj široké "gace", rovno strihané a na spodnej časti rozstrapkané. Tie sa nosili do roboty a po dome.

Koncom 19. stor. sa začali nosiť "rajtki"alebo tiež "rajetki". Sú to nohavice dolu zúžené a smerom od kolien sa rozširovali veľkým skokom. Na bokoch bola všitá červená látka. "Rajetki" nepatrili k starému belianskému kroju. Chlapi ich doniesli pravdepodobne z maďarských oblastí, kde sa nosili, keď chodili ako sklári.

V zime nosili muži, ale aj ženy,"hunu", ktorú tiež volali "halena". Mužská a ženská "halena" sa skoro nelíšila. Ženská bola o trochu kratšia. Siahala tak do pol stehna, prípadne málo nad kolená. Dlhšia mužská siahala pod kolená. Vystrihovala sa z jedného kusa bieleho plátna. Vpredu sa zošila niže pliec. Rukávy mala po celej dĺžke rovnako veľmi široké. Okolo krku sa zdobila pásikom upleteným z čiernej a červenej nite. Týmto pásikom mohol byť olemovaný aj spodok "hune", ale aj obvod vpredu, kde sa zapínala. "Huna" sa vpredu zapínala drevenými gombíkmi, alebo sa zaväzovala "šnórkami".

Po dome chodili muži v súkennom bielom kabáte, ktorý sa volal "kabanica". Zväčša ju nosili ženatí muži. "Kabanica" siahala len po pás. Prieliehala k telu a rukávy mala úzke a vyšité. Po obvode sa zdobila červenou niťou a okolo krku výšivkou v dvoch radoch, trochu od seba vzdialených, čo nahrádzalo golier. Vpredu sa zaväzovala na dvoch miestach tou istou šnorkou, ktorou bola obšitá. Na oboch stranách sa nachádzali vrecká.
Muži aj ženy nosili aj "kožúški"do pása, ale bez rukávov. Vyšívali sa farebnou vlnou a zdobili farebnými koženkami v podobe ruží a listov vpredu aj vzadu po celej ploche "kožúška". Mužské mali vzadu barančinový "límec".

pozn.: nárečové slová sú písané foneticky v uvodzovkách