Ženský ľudový odev





Dátum pridania: 20.04.2008        Počet zobrazení: 9385          tlačiť článok

Ženský ľudový odev

Vyšívaný kroj nosili ženy iba vo sviatky a v nedeľu. Cez pracovný deň nosili kroj čisto biely alebo len s nepatrnou výšivkou, príp. starý, už vydratý kroj.
Dievčenský a ženský kroj sa takmer ničím neodlišoval. Či bola slobodná alebo vydatá, dalo sa zistiť len podľa úpravy hlavy.

Ženský ľudový odev sa skladal z niekoľkých častí. Najskôr, úplne na telo, si ženy obliekali "rubáč". Mal funkciu košele a spodnice. Skladal sa z dvoch častí - prvú časť tvorilo "oplecko". Siahalo od pása až po pazuchy. Vystrihlo sa z jedného kusa látky obdĺžnikového tvaru, ktorá sa vpredu na prostriedku zošila. Keď žena kojila, nosila "oplecko" vpredu nezašité, aby mohla vytiahnuť prsník, a len si ho zopla špendlíkom. "Oplecko" bolo pôvodne z bieleho plátna, neskôr malo červené a biele zvislé pásy a vpredu bola všitá biela látka. Potom sa ako materiál používala hustá tkanina, ktorá mala tiež červeno-biele zvislé pásy.
Aby "oplecko" držalo, malo jedno ramienko - "šnorku" pravdepodobne zhotovenú z vlny alebo plátna. O "oplecko" sa prišila vzadu v strede chrbta, ďalej išla cez jedno plece a vzadu sa prevliekla cez očko, ktoré prišili v prostriedku, alebo na kúsku pod vrchom "oplecko" nezošili.
Zo spodu sa na "oplecko" prišila širšia sukňa, ktorá nahrádzala spodnicu. Tvorila druhú časť "rubáča". Skladala sa zo 4 - 6 dielov, ktoré sa volali "skosini".
Keď si žena obliekla "rubáč", napevno sa opásala červeným pásom z ovčej vlny širokým asi 20 cm a dlhým vyše 2 m. Plietol sa ručne drevenou ihlicou. Skladal sa z dvoch kusov, ktoré boli v strede zošité a na konci buď jednoducho zakončené alebo rozstrapkané.
Žena si pás niekoľko ráz omotala okolo drieku a bedier. Predtým, než sa používala ovčia vlna, pás predstavoval iba pruh bieleho plátna, ktorý mohol byť aj vyšitý. Ovinul sa vzadu cez driek a vpredu sa zaviazal.
Sukňa - "šorec" sa skladala z dvoch častí: prednej a zadnej. Predná časť bola veľmi jednoduchá. Mala tvar obdĺžnika, pričom spodná časť bola dlhšia ako bočná strana. V strede na páse bol spravený "rásporek", aby žena mohla šorec lepšie prevliecť cez boky. Celý diel mal na vrchu aj na spodu "švíček", čo znamenalo, že bol celý podhnutý a ručne obšitý, aby sa nepáral. Jednoduchosť prednej časti vyplývala z toho, že na ňu prišla zásterka, ktorá ju zakrývala.
Zadná časť sa skladala z ôsmich "skosin". Každá skosina, keď bolo všetkých osem zošitých a na spodu urobený švíček, sa ručne nadrobno plisovala - "urámila".

"Rámenie" sa robilo až vtedy, keď sa obidva diely zošili. Kedysi si to robila každá žena sama. Neskôr to v dedine robilo len pár žien, ku ktorým si ostatné chodili dávať riasiť.
K tejto práci bolo treba veľkú drevenú dosku, na ktorú sa potiahla a pripevnila nejaká látka. Na ňu sa "šorčík" položil hladkou stranou naspodok a na vrch sa dala zadná časť, ktorá sa riasila. Spodná časť musela byť vystretá a nesmela sa krčiť. Žena ešte potrebovala nádobu s vodou, ktorú používala na ten kúsok plátna, ktorý práve rámila. K práci nevyhnutne potrebovala aj dlhé nehty, lebo jednotlivé rámy boli veľmi drobné. Najprv sa skosina riasila od hora dole po celej dĺžke rám po ráme, a potom sa rámy priberali po "spošika" strihanej strane. Zadná časť šorca musela byť uriasená tak, aby bola taká veľká ako predný diel. Keď bol celý zadný diel hotový, nechal sa vysušiť na slnku aj 2-3 dni.

Zadná časť mala na vrchu "furmu" - 3-4 cm pás výšivky, ktorá sa vyšívala po jednotlivých "rámoch". Tento druh výšivky nazývali "vybieranie". Na túto časť sa prišil "obojček" - pás výšivky, široký približne 2 cm. Vyšil sa osobitne a prišil sa na furmu. Zvnútra bola furma spevnená a obšitá látkou. Na bokoch zachádzala na 2 cm na predný diel.
Šorec sa nesmel obliekať tak, aby sedel presne na páse, ale musel ženu obopínať nižšie, cez kríže a bederné kĺby. Vzadu na "rásporku" sa zapol zavieracím špendlíkom. Čím mala žena širšie kríže, tým lepšie jej kroj pristal.
Šorec bol dlhý takmer do pol lýtok, aj nižšie. Postupom času sa skracoval až po kolená.

Na šorec na obliekala zástera - "fertucha" z bieleho plátna. Bola o niečo kratšia ako šorec. Postupom času, ako sa skracovala dĺžka šorca, priamo úmerne sa skracovala aj dĺžka fertuchy. Široká bola na dve dĺžky plátna a v strede zošitá veľmi známym ozdobným spojovacím stehom. Volal sa "belanská mreška". Najprv sa používala biela niť, neskôr aj farebnejšie nite. Na vrchu zástery bola urámená a "vybieraná furma". Plocha zástery sa však neriasila. Nad furmou sa našila látka asi 0,5 cm, ktorá prechádzala dozadu, kde sa ručne zapošila. Mala funkciu spevniť furmu, ktorá začínala asi 8 cm od okrajov. Po celej šírke zástery na nadšitej látke zvrchu sa vyšívali "zúpki" "zúbečki", ktoré smerovali nadol. Boli v tým istých farbách ako "mreška". Na koncoch sa našili šnorky alebo "partice", ktorými si žena zásteru vzadu uviazala. Na spodu sa zástera na 0,3-0,5 cm vystrapkala. Zástera sa uviazala kúsok nad šorec.

Na vrch na "oplecko" sa obliekli "rukávce". Diely rukávcov sa volali "stani" - predný a zadný "stan". Boli krátke, siahali iba pod prsia a riasili sa po celej dĺžke. Na spodu mali "švíček". Keďže siahali iba po prsia, dalo sa vidieť aj kus oplecka. Predný "stan" mal vpredu "rásporek" rozstrihnutý až za polovicu. Zapínal sa brošňou alebo zavieracími špendlíkmi.
Rukávy sa všívali už od krku. Najprv kus plátna, ktoré sa k vrchu uriasilo. Na to našili "pieraunice" - výšivka obdĺžnikového tvaru, dlhá 12-15 cm a širová asi 20 cm, ktorá siahla od pleca dole. Pieraunice sa k "stánkom" a rukávu sa prišívali "mreškou".
Dlhé rukávy sú pri vrchu uriasené, ale nie po celej dĺžke. Na spodu je "furmička" - výšivka na 2-3 cm "vybieraná" po rámoch. Nebola na celom obvode rukávu, asi iba do dvoch tretín. Rukáv bol z jedného kusa plátna na spodu zošitého.
Pod pazuchami sa všil 4-5 cm pás plátna. Na vrchu "rukáviec", takmer tesne okolo krku sa nachádzal "obojek" s našitou vyšívanou "furmičkou". Pod "obojek" sa našila čipka, ktorá plnila funkciu goliera. Nakoniec sa pod krk, pri vrchu "rásporku" uviazala mašľa, alebo tiež iba doma zhotovená šnorka, či "partica".
Keď sa rukávce i šorec oprali, nanovo sa riasili.

V lete ženy nenosili žiadne nohavičky, ale v zime nosili "galoti". Dnes sa im slangovo v iných oblastiach hovorí "bombarďáky". Najskôr boli asi plátené, neskôr kupovali tkaninu podobnú, ako sa dnes používa na toto spodné prádlo, lenže z vnútornej strany chlpatejšiu. "Galoti" siahali po kolená. Boli široké, na vrchu stiahnuté gumičkou a dole elasticky stiahnuté.
V zime nosili podobne ako chlapi "hunu" a "kožuchi".

Vraví sa, že korunou ženskej krásy sú vlasy a ich úprava.
Slobodné dievky nosili vlasy učesané nahladko, na stred a vzadu si robili jeden vrkoč. 5-6 cm od spodu doň vplietali šnorku, aby sa im nerozpletal a držal pevnejšie. Na koniec si uviazali jednu "particu" - šnorku alebo stuhu.
Vo sviatok a v nedeľu ich mali uviazaných aj viac.
Nevesta mala na hlave vzadu "veniec" s "particami". Bývalo ich veľa a rôznych farieb. Tie isté "partice" mali aj družbovia uviazané na palici a na "zástave".
V dávnych časoch mali "partice" dievky uviazané na šnorke a upevnené na hlave. Siahali až po "šorec". Neskôr ich upevňovali len na koniec vrkoča. Vlasy nosili nepokryté, aj keď vonku mrzlo.
Vydaté ženy nosili veľmi originálne upravenú hlavu. Tento spôsob úpravy je pre Valaskú Belú charakteristický. Vlasy sa rozdelili stredom na dve časti - "na pútec" a hladko sa sčesali dozadu, kde sa z každej polovice uplietla "šnorka" a vrkoče sa pevne zviazali. Potom sa nasadila "grgula". Vzadu kúsok od seba mala dva vankúšiky, ktoré mali valcovitý tvar. Vankúšiky sa vypchávali vatou, predtym ovčou vlnou. Grgula sa navliekla vankúšikmi dozadu pod vrkoče a vpredu kúsok držala, lebo podopierala ďalšie súčasti zavitia. Vrkoče sa smerom zhora nadol omotali na vankúšiky a pevne ovinuli niťou. Na takto upravené vlasy sa navliekol "čapiec".
"Čapiec" bol najprv celý plátený, potom sa plietol na krosienkach drevenou ihlicou a drievkom. Pletenina bola veľmi riedka. Neskôr sa čepce háčkovali. Vpredu našili dvojitý, 3 cm široký pás plátna a na spodu ho zakončili uškami. Cez ne a cez celý spodný obvod pletenej časti sa prevliekla niť - "cverna" alebo šnorka. "Čapiec" sa uviazal vzadu.
S takto upravenými vlasmi chodili dlhý čas a nedávali si ich dole ani na noc.
V robotný deň si uviazali obyčajný biely ručník, zviazaný pod bradou.
Vo sviatok a v nedeľu si dávali na takto upravenú hlavu "šatu".

"Šata" je obdĺžnik tenkého bieleho plátna s rozmermi 130 cm x 60-70 cm. Na širšej strane sú dva 6-8 cm široké pásy výšivky. Tie sa vyšili osobitne a na "šatu" sa našili. Pásy mohli byť našité na plátne, ale aj prišité "mreškou".
Prvý pás išiel od okraja a meral 50-60 cm. Niekedy tvoril aj elko (L). Po ňom nasledovala 10-15 cm medzera. Ak sa pásy prišívali, všil sa do medzery obdĺžnik plátna, ale jednoduchým stehom. Potom začal druhý, kratší pás, dlhý asi 40-50 cm. Neskôr sa prišívala čipka. Buď po celej dĺžke šaty, na tej strane, kde sa nachádzali pásy, alebo len tam, kde boli pásy. Po čase sa vyšíval iba jeden pás. Tieto vyšívané pásy sa volali aj "šitie".
Šata sa harmonikovo naskladala do šírky pásov. Tam, kde končil prvý pás, sa rozprestrela a omotala okolo hlavy. Prvý pás, ktorý ostal naskladaný, sa pretiahol cez hlavu tesne nad čelom, aby vykúkal iba kúsok vlasov. Vzadu sa potom dvoma 6 cm dlhými tenkými špendlíkmi s hlavičku prepichla až do vypchávok. Hrubší špendlík ťažko išiel cez takú mohutnú vrstvu plátna.
Vzadu sa šata preložila do trojuholníka, ktorého vrchol - "chvost" siahal až na koniec krku. V strede trojuholníka, kde sa šata preložila, bolo vidieť druhý pás výšivky.
Zaujímavosťou je, že uši na neschovali pod šatu, ale trčali von a šata išla tesne za nimi.

Kedysi, kým sa nenosila šata, nosievala sa "polka", alebo povedali, že hlava je upravená alebo zavitá "na polk". Na "grgulu" a "čapiec" sa dal pás plátna, ktorý bol nad čelom hladký a zaväzoval sa vzadu na spodu. Uši tiež trčali von. Tento spôsob zavitia má aj Mánesova Marína.

Starší odev sa líši od novšieho aj inými znakmi. Napríklad staré ženy nosili namiesto šorca len jedinú bielu, nezošitú zásteru, ktorú si ovíjali okolo tela od zadu do predu a jej pravý predný cíp zastrčili na ľavom boku cez pás. Prednú druhú zásteru k nej nenosili.
Nenosili ani červený pletený pás, ale okolo bedier nosili tvrdú, pestrú, z vlny utkanú úzku "tkanicu".
Okrem pásu z ovčej vlny ešte plietli "zápesníki". Boli farebné, páskaté, dlhé asi 10 cm. Navliekali sa za zápästie. Najprv sa plietli len jednofarebné. Išlo o jednoduchý obdĺžnik, ktorý bol zošitý. Nosili sa v zime.

pozn.: nárečové slová sú písané foneticky v uvodzovkách


Súvisiace odkazy: Obec, Občan, Podnikateľ, Návštevník, Fotogaléria,

Slovensky  Nemecky  Anglicky

Náhodná fotografia








Združenie informatikov samospráv Slovenska



ALTAMEDIA - register firiem