Skláreň v Gápli





Dátum pridania: 28.04.2008        Počet zobrazení: 3870          tlačiť článok

Skláreň v Gápli

Skláreň v Gápli jestvovala 182 rokov a za tento čas poskytovala živobytie aj obyvateľom Valaskej Belej.
Pomerne významnú úlohu zohrala v 18. a 19. storočí, keď sa stala známou hlavne kvalitným tabuľovým sklom, prostredníctvom ktorého už v druhej polovici 18. storočia mohla vyvíjať činnosť podomových obchodníkov so sklom, ktorých poznáme pod menom „oknári“.

Vznik gápelskej sklárne spadá do obdobia, kedy sa sklárne zakladali vo veľkom počte na šľachtických a cirkevných majetkoch, aby sa zúžitkovalo vtedajšie veľké a nevyužité bohatstvo lesov na našom území.
V 18. storočí Gápel patril do Trenčianskej župy ako časť obce Zliechov, ktorú okolo roku 1300 majitelia Košeckého hradu darovali kláštoru na Skalke pri Trenčíne. V tomto období kláštor patril jezuitom, ktorí sa podľa zásad svojej rehole nevenovali len duchovnému životu, ale aj praktickej činnosti. A tak v roku 1747 založili 10 km od Zliechova sklársku hutu.
Názov Gápel pochádza z nemeckého slova „Gabel“(vidlica). Cesta, ktorá odbočuje z hlavnej cesty od Zliechova do Gápla (rázcestie) má tvar vidlice. Miestnu osadu volali aj Huta.
Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 sa skláreň v Gápli dostala do majetku Študijného fondu a spravovalo ju panstvo v Opatovej.

Prvými osadníkmi v Gápli boli Nemci, sklárski majstri, ktorých sem povolali jezuiti ako odborníkov. Ešte aj dnes tu žijú ich potomkovia ako Fridrich, Schlenc, Schiller, Seifert... Údajne prišli z bavorskej sklárne Steinbach. Podľa ústnej tradície museli vyklčovať les a takto získanú pôdu mohli z pokolenia na pokolenie užívať dovtedy, kým bude trvať skláreň.
V sklárni ako pomocní robotníci pracovali obyvatelia okolitých obcí a tak sa nemeckí sklári rýchlo prispôsobili slovenského prostrediu.
Kanonická vizitácia v Zliechove z roku 1768 hovorí, že v 19. roku trvania sklárne žilo v osade 60 dospelých ľudí a 27 detí.
V roku 1791 bol árendantom sklárne Andrej Puchner. Skláreň v tom čase tvorila rozsiahla budova postavená z 12 murovaných stĺpov, steny boli z bukového dreva a strecha šindľová. Komín ani povalu nemala. Takáto stavba bola častým zdrojom požiarov. Stála v strede osady, tam, kde je dnes situovaná kaplnka. Okolo sklárne bolo rozložených 12 domcov sklárskych majstrov.
V roku 1796 založili v Gápli cintorín.
V roku 1798 bolo v sklárni povolené páliť aj liehové nápoje.
Najväčší rozmach a zveľaďovanie zažívala skláreň počas árendovania Juraja Vilímeka. Bol to český nemec, ktorý po požiari skláreň zrenovoval a vzal si do nájmu aj majer, lúky a polia. Skláreň mala charakter manufaktúry. Vilímek vybudoval pri nej aj salajkáreň.
Koncom 19. storočia pracovalo v sklárni 90 ľudí (40 mužov, 30 žien a 20 detí). Osada mala v tom čase 315 obyvateľov a 24 domov.
Od roku 1900 mal skláreň v prenájme Albert Gopfert zo sklárne v Uhrovci, ktorý dal vybudovať novú skláreň a novú brusiareň.
Najväčšie množstvo druhov výrobkov sa v sklárni vyrobilo počas pôsobenia českých podnikateľov – Tlapu a Anděla. Do roku 1904 vyrábali tabuľové sklo, potom sa venovali len výrobe dutého skla, brúseného a rytého skla, zláteného skla, maľovaného skla, vyrábali elektrické osvetľovacie telesá, montované kalamáre a pod. Ukážky výrobkov gápelskej sklárne sa nachádzajú v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave.
V roku 1919 sa robotníci sklárne domáhali zvýšenia miezd. Prenajímatelia však činnosť sklárne zastavili. Ešte v tom istom roku gápelskí sklári založili družstevnú skláreň pod názvom „Prvá družstevná skláreň Zliechov-Gápel“. Družstvo bolo členom Zväzu sklárskych robotníkov Teplice-Šanov. Neskôr sa skláreň spojila s brusiarňou v Tanvalde. Spoločné družstvo pracovalo pod názvom „Čechia“. V roku 1923 bolo spoločné družstvo pre zlé hospodárenie zlikvidované.
Rok po zrušení sa v sklárni nepracovalo. Po viacerých neúspešných pokusoch o obnovenie činnosti v sklárni skláreň 31. marca 1929 prestala pracovať a viac už neobnovila výrobu.

V roku 1937 založili sklári nové „Sklárske výrobné družstvo“, ktoré malo 37 členov. Sklársky kartel však s obnovením sklárne nesúhlasil. Gápelskí sklári sa potom rozpŕchli po okolitých slovenských sklárňach.
Zvýšený záujem o obnovenie činnosti sklárne v Gápli sa prejavil aj v roku 1944. Avšak až 28. októbra 1945 bolo na ustanovujúcom valnom zhromaždení založené družstvo pod názvom Slovus -Slovenské umelecké sklo, družstevná skláreň, s. r. o., Zliechov-Gápel. Družstvo malo pri svojom založení 17 členov. Nakoľko ale vykazovalo stratu, bola 30. marca 1953 začatá likvidácia družstva.

Obnova výroby olovnatého krištálu v Gápli sa uskutočnila 1. februára 1955. V januári 1956 bola táto výroba presťahovaná do Valaskej Belej.

Výroba skla v gápelskej skárni bola rovnaká ako v iných sklárňach na Slovensku. Základnú surovinu (piesok, vápenec a kremeň) získavali v okolí Gápla. Potaš, salajku si vyrábali sami z bukového popola. Sklársky kameň pripravovali taviči v peciach z ohňovzdornej hliny, neskôr dovážali šamotové tehly. Okolo pece malo „verštat“ 10-12 fúkačov skla. Chladiace pece nemali, ale mali za taviacou pecou priestor zvaný „ošumno“, kde púšťali prebytočné teplo z taviacej pece. Taviacich pecí bolo údajne šesť.
Skláreň mala aj učňov-sklárov a učňov-brusičov.
Odev sklárov bol jednoduchý a prispôsobený práci v teple. Bol ľahký a pozostával z tenkej košele a nohavíc. Okolo roku 1920 začali do práce nosiť montérky, no odev v sklárni nebol predpísaný. Typický ľudový odev tu nenosili, obliekali sa po mestsky. Takisto gápelské ženy a dievčatá nosili vždy len mestský odev. Ľudový odev nosili v prvej polovici 20. storočia len staré ženy, ktoré pochádzali z niektorej z okolitých obcí, vydali sa do Gápla, alebo si so sebou priniesli a uchvali prvky tradičnej roľníckej kultúry svojho rodiska.


Zdroj:
Kronika obce Valaská Belá
M. J. Milov, Zaniknutá skláreň v Gápli
I. Pišútová, I. Kišac, Gápel, 1993


Fotogaléria - Výrobky gápelskej sklárne


Súvisiace odkazy: Obec, Občan, Podnikateľ, Návštevník, Fotogaléria,

Slovensky  Nemecky  Anglicky

Náhodná fotografia
Hodové slávnosti








Združenie informatikov samospráv Slovenska



ALTAMEDIA - register firiem